História holičstva: Odkiaľ sa tento fenomén vzal?

Stačí sa pozrieť okolo seba, aby ste si uvedomili, že éra neupravených fúzov a mužov, ktorí nikdy nepočuli o dezodorante, je dávno preč. Úprava a starostlivosť o bradu sú opäť v móde a holičstvá sú toho dôkazom. Pýtate sa, odkiaľ sa vzali holičstvá a prečo sú dnes také populárne? Pozrime sa na fascinujúcu históriu holičstva, ktorá siaha až do staroveku.

História holičstva siaha hlboko do minulosti, keď holiči slúžili nielen ako kaderníci, ale aj ako lekári a kňazi. V mnohých kultúrach (napríklad v starovekej Ázii) ľudia verili, že vlasy môžu priťahovať zlých duchov, a preto ich bolo potrebné pravidelne upravovať, aby sa predišlo chorobám tela a mysle. Pri takomto obrade členovia kmeňa najprv tancovali so spustenými vlasmi, aby zlí duchovia mohli voľne odísť, a potom ich holič starostlivo učesal, aby sa duchovia nemohli vrátiť.

V starovekom Egypte sa holičstvo tešilo veľkej úcte, o čom svedčí aj spôsob zobrazovania holičov na nájdených papyrusoch. Kňazi tam dokonca zachádzali tak ďaleko, že si každý tretí deň nechávali holiť celé telo. Dokonca aj v Biblii nájdeme zmienku o holení, keď sa Jozef oholil a upravil pred stretnutím s faraónom, čo dokazuje dôležitosť vonkajšej úpravy v starovekých dejinách.

Holičstvo sa potom dostalo do popredia v Grécku, kde holiči medzi sebou súťažili, kto si lepšie ostrihá bradu. Nie je preto prekvapením, že úprava brady bola prestížnou záležitosťou vyhradenou pre najbohatších obyvateľov.

V 3. storočí pred n. l. Macedónci prehrali niekoľko bitiek s Peržanmi len preto, že Peržania využili ich brady, stiahli ich a zabili. Alexander Veľký preto nariadil všetkým svojim vojakom, aby sa oholili. Čoskoro ho nasledovali aj civilisti, ktorí si začali osvojovať tento zvyk a holiť sa rovnako ako vojaci.

Približne v tom istom čase (okolo roku 296 pred n. l.) muž menom Ticinius Mena predstavil v Ríme prvú britvu. Čisté holenie sa čoskoro stalo módou, čo spôsobilo, že Rimania trávili niekoľko hodín denne "na stoličke". Celá procedúra v skutočnosti zahŕňala okrem zastrihávania chĺpkov aj masáž, nanášanie vzácnych mastí a manikúru. Skrátka, holič poskytoval širokú škálu služieb. Ako by sme povedali dnes, skrátka kompletný servis.

Ako vieme, medicína v prvých storočiach po Kristovi (a ani v neskorších dobách) nebola na veľmi vysokej úrovni a veľká časť obyvateľstva zomierala na dnes bežné choroby a zranenia.

V stredoveku až do 12. storočia vykonávali kňazi a felčiari s pomocou holičov liečbu známu ako venepunkcia. Po koncile v Tours v roku 1163 však bolo kňazom a lekárom zakázané vykonávať túto prax a všetka zodpovednosť padla na plecia holičov. Tak sa začal zlatý vek holičstva.

Počas celého stredoveku chodili obyčajní ľudia k holičom nielen kvôli úprave vlasov a brady, ale aj kvôli chirurgickým a zubným zákrokom. Prvé oficiálne organizácie holičov vznikli v Paríži v polovici 13. storočia a okrem strihania vlasov sa v nich vyučovala najmä chirurgia a anatómia. Približne o storočie neskôr patrili holičské cechy k najvplyvnejším vo väčšine krajín.

Kaderníctvo sa neskôr stalo tŕňom v oku chirurgom a zubárom. Tí - ako aj široká verejnosť - sa čoraz častejšie sťažovali na neznalosť anatómie a pochybné praktiky holičov. Preto v roku 1450 vstúpil v Londýne do platnosti dekrét, ktorý obmedzoval počet chirurgických zákrokov, ktoré mohol holič vykonať.

Napriek tomu si holičský cech zachoval väčšinu svojich výsad až do polovice 18. storočia, keď britský parlament vydal dekrét, ktorý striktne oddelil funkcie chirurga a zubára od holičského povolania. Pomaly, ale isto začal fenomén holiča-chirurga-zubára odzváňať.

Po tom, čo bolo holičom zakázané vykonávať chirurgické a zubárske povolania, začali sa čoraz viac podriaďovať diktátu módneho priemyslu. Nástup parochní a rozmach ich popularity koncom 18. a v 19. storočí bol pre holičov ďalšou ranou. Úpadok remesla bol citeľný, klientela holičov sa zmenila a z pánskych holičstiev sa stali miesta, kam sa ženy neodvážili vstúpiť.

K návratu došlo až koncom 19. storočia, keď A. B. Moler založil prvú profesionálnu holičskú školu v Chicagu. Bola to jediná inštitúcia svojho druhu na svete a jej sláva sa šírila ako požiar do všetkých kútov Ameriky.

Zároveň sa z holičstiev postupne stali miesta, tzv. barber shopy, kam muži prichádzali nielen kvôli úprave svojho vzhľadu, ale - a to predovšetkým - diskutovať o spoločenských a politických otázkach, odovzdávať si informácie či popíjať.

V súčasnosti sa holičstvá vo veľkom vracajú. Prečo sú však také populárne? Okrem kvalitnej starostlivosti o vlasy a bradu ponúkajú holičstvá jedinečnú atmosféru, ktorá pripomína časy, keď boli holičstvá centrom spoločenského života. S rastúcou popularitou upravených fúzov a mužskej estetiky sa holičstvá opäť dostávajú na vrchol.